Lesk a bieda slovenského a českého majstráku

Národné majstrovstvá sú špecifickým víkendom, počas ktorého môžu fanúšikovia v jednotlivých krajinách vidieť tie najväčšie domáce cyklistické mená na jednom mieste. Slovenskí a českí cyklistickí priaznivci majú navyše výhodu spoločných majstrovstiev, ktoré ešte stupňujú atraktívnosť boja o národný dres.

Tak ako všetky cesty vedú do Ríma, tak pre fanúšikov cyklistiky viedli posledný júnový víkend všetky cesty do Žiaru nad Hronom. O záujme našej verejnosti a médií o profesionálnu cyklistiku mimo Petra Sagana sme si niečo povedali v podcaste po pretekoch Okolo Slovenska. Čo sa teda dalo očakávať v Žiari? Asi tradičný ošiaľ, ktorý sa už snáď stáva slovenským folklórom, keď sa objaví na scéne Peter Sagan. Realita nezaostala za očakávaniami.

Príchod na miesto štartu bol na moje prekvapenie bezproblémový, žiadne dopravné zápchy, asi to bolo tým, že sme vstávali so sliepkami o 5:30 a do Žiaru sme prišli dve hodiny pred začiatkom. Tímy si postupne parkovali alebo už mali zaparkované autá, dodávky a tí šťastnejší aj autobusy a vo vzduchu sa s pribúdajúcimi minútami stupňovalo napätie, pretože dav narastal a majstra sveta ešte nikde nebolo. To, že človek sa učí každým dňom, sa potvrdilo aj v nedeľu. Pred vchodom na parkovisko s autobusom Israel Cycling Academy, ktorý využívali borci z tímu Firefly a autobusom s Romanom Kreuzigerom, Zdeňkom Štybarom a Petrom Vakočom postavili organizátori vysoké zábradlie. Mal som tú česť byť už aj na väčších pretekoch, ale takúto formu „otvorenosti“ som ešte nevidel. Pán s vysielačkou, ktorý túto exkluzívnu ohrádku strážil, mi takisto bez silnejších argumentov vysvetlil, že press akreditácia nie je zázračná kartička na krku, s ktorou sa všade dostanete. Mozaika komickej situácie sa poskladala v momente, keď si to do tohto priestoru začali mieriť vozidlá tímu BORA – hansgrohe. Lusknutím prstov som sa ocitol v situácii ako dôchodca vo štvrtok ráno pred nemenovaným supermarketom, zhodou okolností sponzorujúci tím dvoch českých borcov, ku ktorým som to mal namierené. V momente som mal tú česť, byť prítomný na mieste s najväčším počtom majstrov sveta na meter štvorcový.

Hurá, stena bola o niekoľko minút odstránená ako u Katky Brychtovej v štúdiu a dúhové mravenisko s telefónmi v ruke sa začalo tlačiť pred autobus s najväčšími hviezdami dňa. Každý pohyb závesu v autobuse vyvolával nadšenie davu. Kto ale čakal na to, že si spraví selfie s reálnym majstrom sveta, musel ostať trochu sklamaný. Jazdci sa pripravovali v autobuse, ľudí bolo veľa, času málo a štart sa blížil. Na druhej strane ohrádky pri českom autobuse iba málokto rozpoznal Romana Kreuzigera a Petra Vakoča, ktorí síce mali naponáhlo, ale odfotiť sa s ľuďmi, ktorí mali záujem neodmietli. Peter Sagan po východe z autobusu zobral bicykel a kolegovia z tímu mu v obkľúčení ako hollywoodskej hviezde predrali cestu k štartu. Show skončila a mohlo sa ísť štartovať.

Ja som si počas pretekov viezol zadok v mechanickom vozidle tímu Strada Factory Racing Team a po pretekoch Okolo Slovenska som opäť zažil jazdu, z ktorej by si miestami cvrkol aj Vin Diesel. (Úprimná vďaka!) Chalani ma moc nezamestnali, menil sa iba jeden defekt, a tak sme si mohli užívať napínavý priebeh pretekov, ktorý sa pre slovenskú časť prakticky rozhodol už v prvom kole. Prenos z pretekov som nevidel, takže neviem kto pumpoval v pelotóne aké watty, ale česká a slovenská Dukla po nezachytení úniku dňa asi mohla mať ambíciu na stiahnutie náskoku vedúcej skupiny. Namiesto toho sme však vo vysielačke počuli každých 10 minút ako vedúci 13-členný vlak s jediným slovenským pasažierom stále viac pelotónu uniká. BORA to jednoducho uvarila takto, hoci nie všetkým sa táto kuchárska revolúcia páčila.

Čo už, situácia v slovenskej cyklistike ani zďaleka nie je taká ružová ako si mnohí myslia a na spoločných majstrákoch nám Česi pravdivo nastavujú zrkadlo. Máme jeden kontinentálny tím, ktorý sa napríklad s českým Elkov – Author môže výkonnostne iba ťažko porovnávať. Jazdecká základňa je na Slovensku oveľa menšia. Proces výchovy mládeže, ktorá by sa posunula ďalej na prokontinentálnu alebo až World Tour úroveň, je preto v porovnaní s Čechmi logicky zložitejší. Slovenský variant Jana Hirta alebo Ondřeja Cinka nám v najbližších rokoch nehrozí. Hoci členovia zväzu radi prezentujú aktuálnu situáciu ako najlepšiu v histórii slovenskej cyklistiky, s výhľadom do budúcnosti by som takým optimistom vôbec nebol. Aktuálna situácia, s ktorou sa už nejaký piatok ľudia uspokojujú, je založená na jednej osobe. Peter Sagan prináša výsledky a takisto jeho prítomnosť rozhoduje o tom, či preteky navštívia davy alebo sa na nich stretne iba hŕstka ľudí. Je fantastické mať v krajine najväčšiu hviezdu svetovej cyklistiky. Z dlhodobého hľadiska je však za ním v slovenských radoch alarmujúca výkonnostná priepasť. Áno, aj ľudia a médiá majú o cyklistiku záujem, pokiaľ je spojená s Petrom Saganom. Sagan neštartuje = netreba informovať. Ešteže už klope na dvere Tour de France…

V týchto pár vetách vôbec nešlo o šírenie akéhokoľvek hejtu, nazval by som to skôr triezvym pohľadom na vec. Miestami vtipné, ale skôr hodné zamyslenia. Domnievam sa, že niektoré veci by sa konečne mohli nazvať pravým menom, pretože na jednej strane je reálny obraz slovenskej cyklistiky a na strane druhej veľká bublina, ktorá lieta niekde vo vzduchu a nafukuje sa tak, až jedného dňa praskne. A to ani nemusíme robiť ťažkú investigatívu financovania, práce s mládežou a iných aktivít. Na to, v akom stave je slovenská cyklistika z hľadiska výkonnosti a fanúšikovského záujmu, stačilo prísť na národný majstrák.

 

Počujeme sa vo štvrtok! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *